Quantcast
Channel: - TIMOR AGORA
Viewing all 16014 articles
Browse latest View live

REKONSILIASAUN HALO ITA HAMUTUK MAIBE JUSTISA MAKA BELE HAMETIN, LAIHA JUSTISA REKONSILIASAUN FOLIN LAEK

$
0
0

Abel Amaral*, opiniaun

Dadaun ne’e ita hotu hatene no rona katak ita nia maluk pro-otonomia sira hato’o proposta mai iha estadu Timor Leste hodi husu atu halo rekonsiliasaun nune sira bele fila hikas mai Timor Leste. Maibe iha reasaun direita ou indireita husi publiku hasoru proposta ne’e, ida ne’e signifika katak proposta ne’e lasimu ho diak tanba ho historia pasadu liu-liu liga ba konflitu 1999. Liga ho ida ne’e, hau pesoal halo analiza kiik ida liu-liu ida ba proposta ne’e rasik no ida seluk kona-ba rekonsiliasaun. Hau hakarak fo komentariu uluk kona-ba proposta husi maluk pro-otonomia sira ba estadu Timor Leste hodi husu atu halo rekonsiliasaun. Tuir hau nia hanoin, buat ida proposta ne’e la problema no ema individu ka grupu husi ne’ebé deit bele hato’o ninia proposta tanba ita moris iha ambiente demokratiku maibe atu simu ka lasimu ida ne’e kompetensia estadu.

Analiza seluk kona-ba rekonsiliasaun, ba hau estadu Timor Leste hakarak simu ka lasimu atu halo rekonsliasaun ho pro-otonomia sira, ida ne’e mos buat ketak ida mos. Tanba probelma pasadu liu-liu liga ho kazu krime kontra humanidade ne’ebé akontese iha 1999, ita halo deit rekonsiliasaun lato’o, nune tenke iha justisa. Ita bele halo rekonsiliasaun no rekonsliasaun halo ita bele simu malu ka halo ita hamutuk fila fali maibe atu hametin rekonsliasaun ne’e tenke iha justisa tanba justisa laiha rekonsliasaun abut lametin. Selutan mos, rekonsiliasaun ho autor krime grave 1999 depois justisa la-la’o, ita sei labele resolve problema krime seluk ne’ebé akontese iha Timor Leste tanba kazu krime grave kontra ema barak nia vida iha 1999 justisa la’o, maibe la la’o ho maximu, ida ne’e bele difikulta politika implemenstaun sistema justisa iha seitor justisa iha futuru.

Ba Timor oan se deit maka hakarak fila mai Timor Leste, Timor Leste lataka dalan inklui ba maluk pro-otonomia sira, maibe ba sira hotu liu-liu maluk pro-otomonia sira hakarak fila mai Timor Leste, bele maibe tenke fila ho kondisaun/syarat. Fila ho kondisaun katak tenke prontu atu responsabiliza aktu violensia no aktu sira seluk ne’ebé akontese iha 1999, karik ita boot sira involve, karik involve!! tanba hanesan sefi estadu Timor Leste dehan rasik hateten “Rekonslisaun ne’e persiza tempu” (http://timoragora.blogspot.pt/2016/07/pro-otonomia-husu-rekonsiliasaun-pr.htm. signifila katak sefi estadu Timor Leste rasik seidauk hatan atu halo rekonsliasaun iha tempu besik.

Iha ne’e hau mos hakarak liga oituan kona-ba situasaun ne’ebé hasoru husi pasiente ida ne’ebé tuir alegasaun sei iha relasaun familia  ho leader pro-otonomia, Eurico Gutere, pasiente ne’e bele halo tratamentu iha rai liur ka lae? Hau hanesan sidadaun babain bele responde labele, maibe hau hare fila fali aspeitu seluk liu-liu Timor Leste hanesan estadu de direitu e demokratiku, hare didiak tuir lei dehan bele. nune ba maluk sira ne’ebé hateten labele inklui hau, ida ne’e lasala tanba ne’e maka demokrasia maibe ida ne’e tuir demokrasia, la’os tuir lei. Tanba sa maka hau dehan hanesan ne’e? tanba ita moris iha ambiente estadu de direitu e demokratiku, ita kolia ka kometariu tanba demokrasia deit lato’o, nune tenke hare mos aspeitu juridiku. Tanba, atu dehan deit katak Demokrasia ne’e halo ita atu kolia ba malu no fo hanoin ba malu maibe atu kolia no hanoin hirak ne’e atu los liutan tenke hare mos ninia aturan main alias regras ka lei. Nune, atu diak liutan demokrasia tenke lao hamutuk ho lei, Se lae tanba demokrasia deit lei bele habit fali ita, tanba demokrasi ho lei ne’e hanesan fen-laen. Ida ne’e la’os kritika maibe fo hanoin deit.

Lidun ne’ebé maka haforsa dehan ema se deit iha direitu konstitusional ba halo tratamentu saude inklui familia pro-otonomia tanba hare husi aspeitu saude no humanu. Ba aspeitu krime ne’e buat ketak ida. Nune hau hakarak fo hau nia perpetiva tuir lei ba asuntus kriminal no aspeitu saude nian. Husi aspeitu krime ninian maka tuir konstitusaun RDTL no kode penal Timor Leste katak responsabilidade penal labele da’et ba ema seluk, Iha konstitusaun RDTL art. 32.3 hateten “Labele tula resposabilidade penal ba ema seluk”. Lei Penal Timor Leste iha art.12.1 hateten “Responsabilidade kriminal tanba infrasaun sira ne’ebé hakerek iha kodiku ida ne’e monu deit ba pesola singular sira no labele transmite ba ema seluk”. Ida ne’e siginifika katak se maka komete krime nia rasik maka toma responsabiliza, laos nia familia, habadk liu katak aman halo krime karik aman nia responsabilidade laos ba ona ka fen. Maibe ba kazu civil ne’e buat seluk ida, aman maka debe ema nia sasan, karik aman laiha ona, nia oan ka familia bele selu maibe krime labele.

Hare husi aspeitu saude ka asesu ba tratamentu saude, ida ne’e mos konstitusaun RDTL kolia katak ema Timor Oan hotu –hotu iha direitu atu asesu ba tratamentu ba saude, tuir konsitusaun RDTL art.57.1 hateten “Estadu hatene katak ema hotu iha direitu ba saude, asistensia medika sanitaria, no mos dever atu defende no promove direitu ne’e”. Nune tuir hau nia hanoin, politika mediku sira nia ba pasiente sira ne’ebé labele halo tramentu iha rai laran, sira mos iha direitu atu halo tratamentu iha rai liur, ida ne’e lasala tanba atu salva ema nia vida. Maibe iha ne’e hanesan rekomendasaun ida deit katak karik ha politika atu halo tratamentu saude iha rai liur karik tenke fo tratamentu ne’ebé hanesan. Obrigadu e bem hajam.

* Autor: Abel Amaral
Agora dadaun Kuliah iha UNPAZ, fakuldade Direitu,
servisu iha Fundasaun Mahein,

MICATO HUSU SOSIALIZA LEI VD TOO AREA RURAL

$
0
0

DILI - Komisária Komisaun Funsaun Públiku, Maria Domingas hatete katak, organizasaun feto ho governu tenke sosializa lei Violénsia Doméstika (VD) to’o área rural.

“Hosi ha’u nia observa, durante ne’e ko’alia iha konferénsia, organizasaun feto hotu ko’alia sobre kestaun violasaun doméstika, mais meus atu hala’o sosliazasaun to’o baze, ou tama sai ema nia uma hodi sosializa, laiha.  Nein  organizasaun feto sira ou ministériu kompeténsia sira ko’alia maka’as loos,” kestiona Eis Ministra Solidaredade  Sosiál ne’e ba jornalista sira iha Salaun São Paulo Segundu, Comoro, Kinta (11/08).

Iha okaziaun ne’e, eis governante ne’e rekomenda ba orgaizasaun feto sira ho ministériu kompetente atu tama sai uma, hodi divulga informasaun oinsá halo prevensaun ba kazu refere.

“Organizasaun feto sira halo divulgasaun ba ba vítima sira,  sira halo. Mais sira la ko’alia iha sosiedade atu muda sosiedade nia mentalidade. Krime violénsia doméstika durante buras, tanba organizasaun feto sira la máximu iha polítika sosializasaun,” tenik nia.

Maibé  nia dehan, ita koalia iha sosiedade atu halo mudansa, ita tenke aprende maka’as no iha koñesementu kle’an. Oinsá atu lori feto sira iha rendimentu.

Tanba ne’e atu lori sosiedade sira reduz krime violénsia doméstika, presiza sosializasaun máximu hodi organizasaun feto sira ho ministériu Kompeténsia ba sira nia horik fatin.

“Bainhira família ida atu labele iha violénsia, feto mós tenke iha rendimentu, ” informa  eis governante ne’e.

Enkuantu Diretóra FOKUPERS, Marilia da Silva Alves  responde, atu halo mudansa ba sosiedade nia mentalidade no atu reduz krime violénsia doméstika hanoin la fasil.

Tanba tuir nia, ema ida-idak ho nia atetude ne’ebé mai hosi orijin, sá tan iha sosiedade hanoin lori tempu.

Tanba polítika sosializasaun organizasaun feto sira halo hela, maibé seidauk máximu duni iha sosiedade nia leet.

“Sobre kestaun balun atu halo polítika sosializasaun tama sai uma, bele, maibé kestaun ami enfrenta, tanba limitasaun ba orsamentu. Sá tan, rekursu ba ami sei limita, tan ne’e onestu atu hala’o soslizasaun tama sai uma, presiza rekursu umanus, orsamentu,” katak nia.

Entretantu,Ministra Solidariedade Sosiál (MSS), Isabel Guterres Amaral reprezenta husu ba ema hot-hotu hapara violénsia kontra feto.

“Ita mós iha instrumentu ne’ebé fasilita atu haree kona-ba área ida ne’e i no mós ita iha mós estrutura hodi hala’o servisu ba ida ne’e hamutuk ho SEM i governu mos servisu hamutuk ho Polísia Nasional Timor Leste (PNTL) hodi haree kona-ba violénsia doméstika, violasaun seksuál no seluk tan” dehan Ministra Isabel iha ninia diskursu kona-ba sorumutuk demokrásia ba feto TL, iha salaun João Paulo II Comoro, Kinta (11/08).

Isabel hatutan primeiru governu ezisti ona CAVR ne’ebe rona akontesimentu iha kraras ne’e agora sai istÓria ida ba joven Timoroan tomak hodi priense ba independénsia ne’e.

“Ita iha mós rekomendasaun husi CAVR nian, ne’ebé agora dadaun ita nia Primeiru Ministru harii ona títulu ida atu haree kona-ba rekomendasaun sira, liu-liu ba iha vítima sira iha altura ne’ebá”, hateten Ministra MSS ne’e.

Nia hateten, ba parseiru ne’ebe mak servisu hamutuk hodi haree ba iha violénsia kontra feto ne’e tenke hapara, ne’e duni Ministra ne’e agradese tebes ba suporter sira hotu para bele haree ba área ida ne’e.

“Kuandu ita hatene ita nia direitu, ita sei la husik ema seluk hodi hanehan ita, ne’ebé violénsia kontra feto tenke hapara, atu nune’e ita nu’udar feto labele sai fali vítima iha tempu agora ne’e” tenik Ministra Isabel.((max/mj3)

Timor Post

29 AGOSTU, TIMOR LESTE HO AUSTRALIA HAHU HEARING

$
0
0

DILI - Primeiru Ministru, Rui Maria de Araújo hatete, loron 29 fulan agostu, estadu Timor-Leste ho Austrália sei hahúhearingka interrogatóriu dahuluk kona-ba kazu disputa frontreira marítima, iha tribunál arbitrajen internasionál, Haia-Olanda.

Informasaun ne’ebé fó sai hosi portál ofisiál governu nian katak, Xefe Negosiasaun Konsellu ba Delimitasaun Definitiva  Frontreira Marítima, Kay Rala Xanana Gusmão, ne’ebé akompaña hosi Diretóra Ezekutiva Gabinete Ketan Tasik, Elizabeth Exposto halo ona pontu situasaun ida kona-ba atividade sira ne’ebé hala’o hela iha ámbitu definisaun  frontreira marítima Timor-Leste nian.

Audiénsia públika Komisaun Konsiliasaun nian, ne’ebé sei hala’o iha loron 29 fulan-agostu, iha Haia-Olanda.

Maibé, iha loron 28 fulan-jullu liu ba, Negosiadór Prinsipál Timor nian ba Fronteira Marítima, Kay Rala Xanana Gusmão, partisipa iha sorumutuk prosesuál dahuluk Komisaun Konsiliasaun nian ne’ebé hala’o iha sede Tribunál Permanente Arbitrajen, iha Haia, Olanda.

Xanana Gusmão

Portál ofisiál ne’e esplika, ida ne’e hanesan sorumutuk dahuluk kona-ba Konsiliasaun Kompulsória entre Repúblika Demókratika Timor-Leste (RDTL) ho Komunidade Austrália, tuir buat ne’ebé temi iha aneksu V hosi Konvensaun Nasoins Unidas nian kona-ba direitu tasi nian.

Portál ofisiál governu nian fó sai hafoin Tribunál Permanente Arbitrajen anunsia komunikadu imprensa ida.

“Ita nia preparasaun ba primeiru interrogatóriu, ne’e di’ak, tanba ita iha ekipa jurista ita halo kontrata sira atu halo servisu sira ne’e ba disputa fronteira marítima ho Austrália,” Primeiru Ministru, Rui Maria de Araújo informa ba jornalista sira iha Palásiu Governu, Sesta, (12/08).

Eis Ministru Saúde ne’e hatete, oras ne’e daudaun ekipa jurista Timor-Leste ninian halo hela preparasaun ba argumentu balu ne’ebé mak atu aprezenta.

Xefe Governu dehan, argumentu sira ne’ebé mak Timor Leste iha, sei aprezenta iha komisaun konsiliadóra nia oin iha loron 29 fulan-agostu.

Hafoin rematahearingka audénsia públika, iha loron 1 no loron 2 fulan-setembru, tinan ne’e sei iha ekipa téknika jurídika hosi parte rua (Timor-Leste ho Austrália) sei halo ida ne’e.

“Mas ita husik prosesu ne’e la’o, ita lalika halo espekulasaun demais ita husik ba prosesu sira ne’e la’o hodi haree,” tenik Xefe Governu.

Konsellu Ministru (KM) Tersa, (09/08) halo ona aprovasaun ba dokumentus ida ne’ebé aprezenta hosi gabinete negosiasaun fronteira hodi nune’e dokumentus refere bele fahe ba Timoroan hotu hodi sai baze ida luta kontra Austrália ba fronteira tasi.

“Ohin ita halo aprovasaun ba dokumentus ida ne’ebé mak aprezenta hosi gabinete negosiasaun fronteira ninian, dokumentus ne’e relasiona ho Timor-Leste ninia ezijénsia ba fronteira marítima,” Sekretáriu Estadu Konsellu Ministru Interinu, Nélio Issac Sarmento informa ba jornalista sira iha Palásiu Governu, Tersa, (09/08).

Dokumentus ne’e KM aprova sei halo lansamentu iha loron 29 fulan-agostu, nune’e iha loron hanesan Xefe Negosiadór Prinsipál Timor-Leste, Kay Rala Xanana Gusmão sei hasoru malu ho ekipa hosi Austrália nian iha tribunál arbitrajen, Den Haag/Haia, Olanda.

Antes ne’e, Estadu kria ona entidades tolu hodi lidera Konsellu ba Delimitasaun Definitiva Frontreira Marítima (KDDFM).

Entidades tolu ne’ebé lidera Konsellu ba Delimitasaun ba Frontreira Marítima (KDDFM) mak hanesan Komisaun Konsultiva, Gabinete Fronteira Marítima, no Ekipa Negosiasaun.
Primeiru Ministru Rui Maria de Araújo nomeia ona Elizabeth Exposto nu’udar Diretóra Ezekutivu ba Gabinete Frontreira Marítima.

Funsaun hosi Komisaun Konsultiva hanesan órgaun konsultiva supremu ba asuntu delimitasaun finál frontreira marítima.

Hosi Komisaun Konsultiva ne’e involve Marí Alkatiri, Ramos Horta, Lú-Olo, Xanana inklui intelektuais.

Komisaun ne’e prezide hosi Primeiru Ministru, kompostu hosi eis Prezidente Repúblika, eis Primeiru Ministru, eis Prezidente Parlamentu Nasionál, no Ministru Negósiu Estranjeirus, inklui intelektuais Timoroan ne’ebé iha koñesementu relevante.

Purtantu Gabinete Frontreira Marítima hanesan responsável ba iha jestaun ezekutivu Konsellu nian, no koordena servisu atu asegura frontreira finál.

Gabinete Frontreira Marítima prezide hosi Diretór Ezekutivu no hala’o funsaun administrativa hotu iha konsellu nian.

Gabinete ne’e mós iha konsellu jurídiku no tékniku hodi dezenvolve polítika no estratéjia sira.

Entretantu Ekipa Negosiasaun prezide hosi Xefe Negosiadór lidera ona hosi Kay Rala Xanana Gusmão, hodi bele sai hanesan responsável atu jere negosiasaun hotu ne’ebé iha frontreira marítima ne’e, liu hosi eseptu ba interasaun nível ministerial.(vas/gus)

Timor Post

ALKATIRI: “AMI RUA XANANA NIA MEHI HANESAN”

$
0
0

DILI - Prezidente Autoridade Rejiaun Autonomia Oe-Cusse no Zona Ekonomia especial Merkadu Sosiál (ZEEMS), Marí Alkatiri afirma katak, kona-ba dezenvolvementu nia mehi hanesan ho eis primeiru ministru no átual Ministru Planeamentu Investimentu Estratéjiku (MPIE), Xanana Gusmão maibé iha nia lalaok mak lahanesan.

“Ha’u nia mehi hanesan ho Xanana nian maibé prosesu mak la hanesan, maske nia mehi hanesan no hakarak hanesan ha’u nia hakarak, maibé nia konfia fali ema seluk, agora ema seluk fila konfu fali nia,” Alkatiri hatete iha Kampañia Elisaun Direta lideransa FRETILIN (14/8) iha eskola Bázika villa Antiga Baucau.

Nia dehan, atu iha dezenvolvementu ba nasaun no povu nia moris diak, ema ida deit ka grupu ida deit sei labele halo buat ida, maibé hotu-hotu hamutuk sei iha solusaun ne’ebé mak diak.

“bainhira ita hamutuk ita bele lori dezenvolvementu, agora laiha violensia atu akontese tan,” Alkatiri dehan.

Alkatiri deha povu ohin loron lakohi atu promesa, tanba promesa halo povu sei baruk, maibé oinsá ho programa ne’ebé mak iha tenke hatudu duni dezenvolvementu ba nasaun no hadi’a povu nia moris.

“maske ita la ka’er ukun, maibé ita hatudu ona rezultadu, ida ne’e mak FRETILIN, iha tempu badak hatudu rezultadu, tanba dezenvolvementu ne’ebé mak hala’o iha Oe-cuse sai hanesan dalan ba munisípiu sira seluk. Maibé atu hetan ida ne’e. ita tenke fila fali ba ukun hodi hala’o dezenvolvementu ne’ebé mak agora dadaun hatudu iha Oe-Cuse,” Alkatiri afirma. 
          
Tanba ne’e hosi kampaña ba elisaun direta lideransa FRETILIN, hanesan dalan ida hodi reafirma partidu nia prinsipiu polítika ho demokrasia, nune’e hatudu ba públiku partidu FRETILIN nia ejistensia.

“Ita FRETILIN bok-an ema hotu tur la hakmatek, maske iha partidu sira seluk nia aktividade partidu FRETILIN sempre hakmatek,” Alkatiri hatete.

Nia afirma, FRETILIN nia ema ohin loron kontribui tebes ba governasaun VI nian, tanba bele fó mudansa ne’ebé mak diak ho rezultadu ne’ebé mak ema hotu asiste no sente kona-ba partisipasaun kuadru FRETILIN no konfiansa estadu nian ba lider maximu FRETILIN, Marí Alkatiri hodi hala’o projetu boot ZEEMS iha Oe-Cusse.

“maske ita la ka’er ukun, maibé ita hatudu ona rezultadu, ida ne’e mak FRETILIN, iha tempu badak hatudu rezultadu, tanba dezenvolvementu ne’ebé mak hala’o iha Oe-cuse sai hanesan dalan ba munisípiu sira seluk. Maibé atu hetan ida ne’e. ita tenke fila fali ba ukun hodi hala’o dezenvolvementu ne’ebé mak agora dadaun hatudu iha Oe-Cuse,” Alkatiri afirma.
           
Alkatiri dehan, realidade ohin loron iha lideransa barak mak laiha servisu hodi vizita deit suku, maibé iha ema uitoan deit mak hatudu servisu.

Hanesan ohin loron rekoñesementu hosi lider sira hodi fó oportunidade ba kuadru FRETILIN, mak membru na’in 4 involve iha IV governu konstituisaun, ne’ebé mak hatudu duni sira nia servisu.

“Mehi atu lori dezenvolvementu no hadi’a povu nia moris, ita tenke servisu hamutuk lori rai ida ne’e ba oin, la’ós tabele fali. Tanba ne’e ukun só bele la’o no dezenvolvementu bele akontese, FRETILIN mak tenke fila ba ka’er ukun, hanesan agora hatudu dadaun (ZEEMS nsst) ne’e mak agora FRETILIN hatudu agora. Ukun uluk primeiru governu osan uitoan halo eskola no sentru saude no dotor rihun ida resin ne’e pólitiku hosi primeiru governu, maske ho osan uitoan maibé konsege hatudu duni,”

Tanba ne’e, FRETILIN hakarak bolu hamutuk fali entidade seluk ne’ebé mak hakarak hadi’a nasaun no povu nia moris di’ak.

Purtantu kandidatu Prezidente FRETILIN, FRANCISCO Guterres Lu’Olo dehan Iha ukun FRETILIN nian mak hamosu rekursu lubuk ida ne’ebé mak ohin loron ema hotu uja hodi fila hakilar kontra FRETILIN. Liu-liu osan minarai nian, ida ne’e tanba governasaun FRETILIN mak lori rikusoin mai hodi bele hala’o dezenvolvementu.

Tanba FRETILIN hakarak hadi’a povu nia moris asesu saúde ho di’ak no juventude sira asesu edukasaun, maibé FRETILIN atu ka’er fali ukun tenke liu hosi elisaun nune’e bele iha lejitimidade, tanba bainhira ema seluk manán.

“FRETILIN nia liafuan mak nune’e hamutuk ita bele, tanba ne’e ita kuidadu didiak tanba tempu ohin loron la’ós hotu-hotu atu hadau kadeira iha Parlamentu, Prezidente Repúblika, ministru no sekretariu estadu. Maibé oinsá ita servisu hamutuk para lori dezenvolvementu ba oin,”.

Hanesan iha Oe-Cusse foin tinan rua, estadu fó fiar ba Sekretariu Jeral Marí Alkatiri ka’er maibé, iha dezenvolvementu lubuk ida mak akontese sai hanesan baze dezenvolvementu, ka nuudar projetu pilotu ne’ebé mak hatudu sai hanesan prinsipiu hodi implementa iha munisípiu sira seluk.

“Ami lakohi hadau povu nia mehi no ami lakohi hakuak kadeira to’o mate, maibé ami rua esforsu hodi hametin nafatin prinsipiu no valores partidu FRETILIN nian ba oin, ami hakarak nafatin lori FRETILN ba tinan lima oin mai, tanba ita hakarak pás ba povu estadu no lori dezenvolvementu, tanba ne’e ami prontu hodi asumi konfiansa ne’e ba oin,” Lu’Olo dehan.

Nia dehan ohin loron pás ho estabilidade hahú ona tanba lider nasionál sira komesa tur hamutuk hodi deskute oinsá hadi’a povu nia moris no dezenvolvementu ba nasaun.

Tanba iha tempu ida agora mak partidu ida mesak hakarak ka’er rasik ukun sei labele la’o ba oin, maibé bainhira hamutuk ona, sei iha progresu di’ak.

Lu’Olo, dehan  FRETILIN lakohi atu pás no estabilidade ne’ebé mak ohin la’o diak ona. Labele sai át fila fali, tanba ne’e importante mak tenke hamutuk.

“Sinál ohin loron hatudu ona katak FRETILIN nia ema mak bele hala’o dezenvolvementu,” Lu’Olo dehan.

Tanba ne’e kandidatu pakote úniku ne’e, husu ba militantes hotu iha teritoriu, nune’e iha loron tolu (3) setembru hotu-hotu tun ba vota hodi reafirma nafatin ita nia ejisténsia nu’udar partidu boot iha ita nia nasaun Timor Leste, Lu’Olo hato’o.

“Ami husu ba militantes sira atu ba vota labele rona fali rumoris dehan vota mos hanesan deit, maibé ha’u husu labele fiar rumoris ne’e, tenke ba vota nafatin iha elisaun direta mai hodi hamutuk nafatin ami na’in rua, elisaun ida ne’e, hanesan movimentu ida boot hodi reafirma hasoru dejafiu ne’ebé mak sai bareira boot ba partidu FRETILIN iha elisaun 2017,” Lu’olo, hatete.(uly/gut)

Timor Post

FALINTIL Deve Povu

$
0
0

DILI, (ANTIL) — ”Ami FALINTIL deve ema barak, tanba ema barak mak hamutuk ho ami no mate hamutuk ho ami”, Xefi Estado-Maior Forsa Armada F-FDTL, Koronel Domingos Raul Falur Rate Laek rekoñese.

Liu-hosi konferénsia imprensa ne’ebé hala’o iha edifisiu Ministériu Defesa, Fatuhada, Segunda, (15/8), Falur hatutan, uluk ema sira ne’e atu mate, sira sempre fó mensajen labele husik malu.

”imi labele husik malu, imi tenki hamutuk nafatin, imi tenki buka tuir ami nia ran ne’ebé fakar”, Falur hatete.

Nune’e ohin loron sira mate ona, maibé valor lubuk ida mak sira rai hela, tanba ne’e veteranus ativu ou la-ativu ona iha responsabilidade no autoridade moral para ka’er valor hirak ne’ebé matebian sira husik hela.

Hodi hanoin hikas sakrifisiu matebian sira nian, komemorasaun loron Forsa Armada Libertasaun Nasionál Timor-Leste (FALINTIL) 20 Agostu tinan ne’e sei realiza mos misa ida ne’ebé presidi hosi Amu Bispo Diozese Dili Don Virgilio do Carmo da Silva, SDB iha igreja Katedral Dili, antes hakat ba ajenda sira seluk.

”Ita hotu-hotu tenki partisipa misa ne’e, tanba sira ne’ebé moris agora deve sira ne’ebé mate ona”, Falur fó hanoin. (jornalista: Manuel Pinto; editora: Rita Almeida)

Foto: DOC

Veteranus FALINTIL Sei Hetan Promosaun

$
0
0

DILI, (ANTIL) – Forsa Armada Libertasaun Nasionál Timor-Leste (FALINTIL) asuwa’in ne’ebé ohin loron ativu iha instituisaun FALINTIL-Forsa Defesa Timor-Leste (FDTL) liu-liu sira 01 sei hetan promosaun iha loron FALINTIL 20 Agostu tinan ne’e.

”Promosaun ne’e bolu naran espesial, hosi sargento no prasa sira iha Aileu”, Xefi Estadu-Maior Forsa Armada F-FDTL, Koronel Domingos Raul Falur Rate Laek ba jornalista sira iha konferénsia imprensa iha ministériu defesa, Fatuhada, Segunda, (15/8).

Promosaun ne’e sei halo ba ema hamutuk nain 10 resin, maibé iha seremonia sei halo simbolikamente de’it, hafoin ne’e mak unidade no komponenti sira promove rasik tuir orientasaun ne’ebé defini ona iha 20 Agostu.

Seremonia promosaun ne’e sei asiste hosi bainaka sira hanesan Primeiru Ministru Kamboja ho veteranus nain hitu hosi Austrália.

Komemorasaun tinan ne’e ho tema “FALINTIL hamutuk ho jerasaun foun hametin soberania nasional, pas no estabilidade”. (jornalista: Manuel Pinto; editora: Rita Almeida)

Foto: Falur Rate Laek ko’alia ba jornalista sira iha edifisiu Ministériu Defesa Fatuhada, Segunda, (15/8). Foto ANTIL/Manuel Pinto

Falur: Mai Ita Halo Reflesaun

$
0
0

DILI, (ANTIL) – Hanoin hikas asuwain Forsa Armada Libertasaun Nasionál Timor-Leste (FALINTIL) iha loron 20 fulan-Agustu tinan ne’e, Xefi Estadu Maior FALINTIL- Forsa Defesa Timor-Leste konvida sidadaun hotu atu halo reflesaun.

”Tinan ne’e, ema hotu ne’ebé la partisipa, buka halo reflesaun ba ita ida-idak nian-án iha ne’ebé de’it, tanba loron ne’e mak harii liman kro’at povu Timor-Leste nian iha mundu rai klaran”, Koronel Domingos Raul Falur Rate Laek apela liu-hosi konferénsia imprensa iha Ministériu Defesa, Fatuhada, Segunda, (15/8).

Falur fó hanoin, iha tinan 40 resin liu-ba, TL harii no hakiak forsa ida hanaran FALINTIL asuwain hodi funu soi no liberta Timor Lorosa’e hosi kolonialismu.

Durante prosesu FALINTIL ultra-pasa sofrimentu oin-oin, iha tanis, triste no frustrasaun, maibé hatudu patriotismu hodi defende rai Timor hosi inimigu sira nia liman.

Hanoin ba istória hirak ne’e hotu mak kada tin-tinan iha loron 20 Agostu, komemora loron FALINTIL nudar sinál respeitu ba kontribuisaun FALINTIL. Tinan ne’e, komemorasaun sei hala’o iha edifisiu ministériu defesa, Fatuhada.

F-FDTL moris hosi FALINTIL ne’ebé hamriik iha 20 Agostu 1975,  F-FDTL hamriik iha UNTAET  nia tempu iha loron 1 Fevereiru 2001.

FALINTIL iha tempu invasaun Indonézia  koñesidu ho naran Frente Armadas ba Libertasaun Timor-Leste  hamutuk ho frente rua mak, klandestina no diplomatika. Tempu ne’eba, FALINTIL fahe ba rejiaun haat.

Depois TL restaura ninia indepéndensia iha 20 Maiu 2002 ho konstituisaun ne’ebé sai hanesan lei inan nasaun ne’e nian, forsas armadas muda naran ba FALINTIL-FDTL ho nia boot Maior Jeneral Taur Matan Ruak (José Maria de Vasconcelhos) atual Prezidenti Repúblika ne’ebé mak uluk gerilleiru FALINTIL nian.

F-FDTL to’o agora foin iha batalaun infanteria fórsa terrenu rua ne’ebé konsentra iha munisípiu Baucau no Lautem, kompi  ida forsa naval  konsentra iha Hera, seidauk iha forsas aero. Alende ne’e, unidade Polísia Militar (PM).

F-FDTL nia kna’ar tuir artigu 146, konstituisaun jeralmente organiza kna’ar prinsipal FALINTIL-FDTL nian ne’ebé mak garantia indepéndensia nasionál, integridade teritorial no seguransa externa. (jornalista: Manuel Pinto; editora: Rita Almeida)

Foto: Koronel Domingos Raul Falur Rate Laek akompaña hosi Direitór no militar F-FDTL realiza Konferénsia Imprensa iha salaun Ministériu Defesa, Fatuhada, Segunda (15/8). FOTO ANTIL/Manuel Pinto

Timoroan 20 Tuir Formasaun Ekipamentu Pezadu iha Xina

$
0
0

DILI, (ANTIL) - Sekretaria Estadu Polítika Formasaun Profisionál no Empregu (SEPFOPE) no reprezentante Embaixada Xina iha Timor-Leste, despede formandus hamutuk 20 ne’ebé atu ba tuir formasaun iha Xina durante fulan tolu nia laran iha área ekipamentu pezadu.

Programa ne’e realiza, tanba kooperasaun entre governu no embaixada Xina. Seremónia despedida ne’e hala’o iha salaun SEPFOPE Kaikoli, Segunda, (15/8).

Formandu sira ne’e maka hanesan José António Martins Manuel, Armando Soares, Gil Maria dos Santos, Pedro Pereira Tilman, Rosito Sarmento de Jesus, Julião Baptista, António Maria Ferreira Alves, Crispim Laurensius de Jesus Ferreira, Gian Pereira, José Mendonça, Hélder Freitas Ximenes, Joaquim Pereira, Nélson Viana Simões, Francisco do Everaldo Neto Nunes, José Exposto Leba, Joel Madeira da Costa, Bernabas Neno Nono, Marcos Seco Nono, Mouzinho Neno, Pedro Maria Soares.

Konsuladu Ekonómika no Komersiál Embaixada Xina iha TL, Liu Zhenhua, ne´ebé partisipa iha seremónia despedida ne’e husu ba formandu sira atu aproveita didi’ak oportunidade.

Formasaun ida ne’e importante tebes, tanba atu eleva formandu sira nia koñesementu para bele fila mai kontribui ba dezenvolvimentu estadu.

Bainhira formandu hirak ne’e la-aproveita formasaun ho di’ak, posibilidade iha futuru Xina sei hapara kooperasaun ne’e.

Nia mós ladun satisfás, tanba entre formandu hirak ne’e feto la-inklui. Atu promove igualdade jéneru, tuir nia, feto sira nia partisipasaun iha área konstrusaun importante tebes. “Iha futuru ha’u sujere SEPFOPE involve mós feto sira iha área ne’e”, nia propoin.

Iha fatin hanesan, Diretór Jerál Formasaun Profisionál no Empregu, Paulo Alves, reprezenta SEPFOPE, Ilídio Ximenes fó hanoin ba formandu sira atu fó ulun ba formasaun maibé la’ós atu ba pasiar.

Nia husu atu formandu sira kumpri regra formasaun ninian nune’e bele asegura formasaun sira iha futuru kontinua la’o.

“Imi apriende didi’ak para fila mai fó kontribuisaun ba nasaun joven ne’e”, nia informa. Hodi hatutan, agradese ba embaixada Xina, tanba bele fasilita formasaun refere.

Tinan uluk, kooperasaun entre SEPFOPE no embaixada haruka uluk ona formandu sira hamutuk ema na’in 30 ba tuir formasaun iha área ne’ebé hanesan (konstrusaun). Formandu 20 ne’e sei aranka iha Tersa, (16/8) aban. Sira viajen hosi Dili-Singapura no Singapura-Xina. (jornalista: Xisto Freitas; editora: Rita Almeida)

Foto: Formandu sira hasai foto hamutuk ho Diretór Jerál Formasaun Profisionál no Empregu, Paulo Alves ho nia staf sira no mós Konsuladu Ekonómika no Komersiál Embaixada Xina iha TL, Liu Zhenhua, hafoin remata seremónia despedida. Foto ANTIL/Xisto Freitas

Diversidade Kultura Influénsia Identidade Nasionál

$
0
0

DILI (ANTIL) – Ministru Estadu ba Prezidénsia Konsellu Ministru, Agio Pereira hateten, diversidade kultura influénsia identidade nasionál Timor-Leste (TL).

“Diversidade kulturál rezulta influénsia barak ba prosesu konstrusaun identidade nasionál, aseitasaun istória no partilla esperiénsia”, Agio Pereira hatete iha ninia diskursu Konferénsia Internasionál ho tema “Memória no Identidade Nasionál” ne’ebé hala’o iha Sentru Konvensaun Dili, Segunda, (15/8).

Tanba ne´e, tuir nia, múzeu mak nu’udar fatin ba prezervasaun patrimóniu. “Iha ne’e sai determinante ba fortalesementu língua, símbolu nasionál hanesan bendera, ino ofisiál nomós prezervasaun ba patrimóniu nasionál”, katak tan.

Ho nune’e, nia mós hatutan, estadu iha obrigasaun atu halo konsolidasaun  no prezervasaun identidade no patrimóniu nasionál.

Iha fatin hanesan, Diretór Ezekutivu Arkivu no Múzeu Rezisténsia Timor-Leste (AMRT), Antoninho Baptista Alves Hammer hatete, AMRT nu’udar fatin ba rai memória, istória TL no identidade nasionál nomós informasaun liu-hosi nia web atu estudante sira bele asesu.

Konferénsia internasionál kona-ba memória no identidade ne’e hetan partisipasun másimu hosi estudante universitáriu sira hanesan Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL), Universidade Oriental (UNITAL), Institutu of Bussiness (IOB) nomós seluk tan inklui estudante sekundária públika no privada iha Díli laran no konvidadu sira seluk.

Tuir ajenda, konferénsia ne’e sei remata iha Sesta, 20 Agostu. (jornalista: Rafy Belo; editora: Rita Almeida)

Foto: Ministru Estadu ba Prezidénsia Konsellu Ministru, Agio Pereira akompaña hosi Diretór Ezekutivu Arkivu no Múzeu Rezisténsia Timor-Leste (AMRT), Antoninho Baptista Alves Hammer no Alfredo Caldeira lansa livru ho tittlu Memória no Identidade Nasionál iha konferénsia internasionál dahuluk iha Sentru Konvensaun Dili, Segunda, (15/8). Foto ANTIL/Antonio Gonçalves

DEPUTADU PREOKUPA, PREZIDENTE REPUBLIKA AMEASA LA PROMULGA LEI PV

$
0
0

DILI - Vise Prezidente Parlamentu Nasional, Duarte Nunes, preokupa tebes ho Prezidente Repúblika (PR), Taur Matan Ruak, nia deklarasaun katak sei la promulga lei pensaun vitalísia.

Relasiona ho deklarasaun xefe estadu liu hosi diálogu ho komunidade sira iha Munisípiu Ainaro foin lalais katak nia sei la promulga lei pensaun vitalísia bainhira Parlamentu Nasional aprova.

Duarte hatete, tuir konstituisaun Prezidente Repúblika iha direitu atu promulga ou veta lei balun ne’ebé Parlamentu Nasional aprova. Maibé relasiona ho deklarasaun PR Taur katak hamos tiha pensaun vitalísia, Duarte la kompriende ho Xefe Estadu nian hakarak.

“Ha’u  lahatene no kestaun ba ha’u, Prezidente Taur nia intensaun saida, ita persiza halo revizaun ka la’e?, Prezidente la konkorda ho persentaze ne’ebé hatun, husik lai to’o iha ne’eba mak nia halo komentáriu ne’e ita kompriende, dala ruma povu nia hakarak ne’e oinsá ita la hatene, agora ami sidauk tatoli ba Prezidente hakarak veta ona ne’e, Prezidente Taur nia hakarak ne’e saida?,” Duarte afirma iha PN, Segunda (15/8).

Nia dehan, ba kestaun regalias sira ne’e sei diskuti lai iha plenária mak fóin hatene persiza hamenus ka halakon.

“Ha’u  nia hanoin bainhira ami haruka ba ona mak Prezidente Taur, hakarak veta ne’e laiha buat ida, tanba konstituisaun fó dalan atu veta konstitusional ka veta polítika ne’e direitu, sóke lei ne’e sidauk haruka ba,” tenik nia.

Antes ne’e Xefe estadu hato’o nia desizaun ne’e tanba durante vizita iha suku komunidade sira husu hodi halo alterasaun tanba lei ne’e fó benefísiu ba ema lubuk ida de’it, karik bele hamoos tiha de’it lei refere. Pensaun ne’e mós halo boot sira sai baruk ten.

“Ha’u apoiu katak hapus (hamoos lei PV-red), i ha’u promete katak ha’u sei veta lei ida ne’e karik Parlamentu haruka ba ha’u,”Prezidente, Taur Matan Ruak promete liu hosi diálogu komunitária iha suku Mau-Nuno, postu administrativu Ainaro, munisípiu Ainaro, Sesta, (12/08).

Xefe estadu hatete nia sei veto no proposta mak xefe estadu husu PN hamohu tiha lei refere, laiha diréitu ba telefóne, laiha direitu ba kareta, depois mak haruka fila-fali ba PN.

“Nein Prezidente, nein Primeiru Ministru, nein Ministru, nein Deputadu, hotu-hotu servisu mak han, ha’u prontu veto lei ida ne’e,” PR Taur afirma.(rio)

Timor Post

SEIDAUK TEMPU TROKA LU-OLO HO ALKATIRI

$
0
0

BAUCAU - Kuadrus no militantes partidu FRETILIN kontinua fó konfiansa ba Prezidente atual FRETILIN, Francisco Guterres Lú-Olo ho Sekretiu Jerál, Marí Bin Amude Alkatiri, tanba hakarak mantein estabilidade iha partidu.

Tuir ajenda, elisaun dirita ba lideransa másimu FRETILIN nian sei hala’o iha loron 3 fulan Setembru 2016.

“La’ós  ami nain rua maka hakarak nafatin kadeira, maibé militantes ho kuadrus FRETILIN maka hakarak nafatin ami rua iha kadeira rua ne’e,” Marí Alkatiri hatete iha nia diskursu iha kampaña ba eleisaun direita FRETILIN, ne’ebé hala’o iha Eskola Katóliku Santu Domingos Sâvio, Baucau, Domingu  (14/08).

 Alkatiri haktuir, FRETILIN loke duni pakote maibé ema la ba, tanba militantes no kuadrus FRETILIN sira hatene katak seidauk tempu  atu loke pakote rua ka tolu. 

“Militantes ho kuadrus FRETILIN sira hatene katak tempu seidauk to’o, ba pakote rua ka tolu, militantes ho kuadrus FRETILIN sira tomak hatene katak, mantein lideransa sira ne’e signifika mantein estabilidade partidu nian, mantein estabilidade rai Timor-Leste ne’e nian,” Alkatiri hatutan.

Lalika Fi’ar Propaganda

Entretantu deputada hosi bankada FRETILIN, Ilda Maria da Conceição, apela ba militantes tomak atu lalika fiar ba propaganda hosi partidu seluk ne’ebé ho lia falsu hakarak sobu FRETILIN.

“Ita hakarak hametin ita nia partidu, maka partidu FRETILIN, maibé iha propaganda barak, balu dehan katak ita iha pakote rua-tolu, la’ós  kamarada sira, ita iha pakote ida de’it, ne’e mak ita nia Prezidente Lú-Olo ho Sekretáriu Jerál, ema hakarak fahe ita, ema partidu seluk halo propaganda atu fahe ita mais ita sei la fahe, defisil atu fahe,” Ilda afirma iha kampaña eleisaun direta FRETILIN iha Baucau.

 Ilda husu ba militantes tomak atu vota ba kamarada Lu-Olo  ho Alkatiri atu kontinua lidera FRETILIN hametin estabilidade iha partidu.

 Lian hanesan afirma mos hosi deputadu FRETILIN, Manuel Castro. “Ohin ita mai iha fatin ida ne’e ho objektivu ida katak, iha dia 3 de Setembro mai, ita sei ba hili ita nia lideransa másimu nain rua,” Castro subliña iha okajiaun kampaña ba eleisaun direita iha Baucau.(mj1)

Timor Post

TAÇA 12 DE NOVEMBRO ÉTAPA-IV DIT DERE CAFÉ 7-2

$
0
0

Taça 12 de Novembro étapa-IV, ekipa DIT FC dere nia adversariu Café FC ho golu 7-2 husi jogu kontra-atake ne’ebé mak hala’o iha Estadíum Munisipal Dili, Sesta (12/08/2016).

Iha jogu primeira parte, jogadores ekipa rua ne’e hatudu jogu bonitu ba malu nakonu ho espiritu manan no konsidera jogu refere núdar final tanba jogu Taça ne’e rasik uza sistem gugur (Bota fora).

Jogadores ekipa husi Munisipiu Ermera Café konsege les uluk rede DIT nian, i golu dahuluk husi Café ne’e produs husi jogador Bosco Martins ho jersey 23 iha menutu 22 primeira parte.

Kontra atake entre ekipa rua ne’ebé mai ho organizadu teb-tebes, ne’ebé mai ho nia adeptus kompletu.  Ho primeiru golu husi Martis halo nia adeptus Café ne’ebé tur iha tribun parte sul, hotu-hotu haklalak no hakilar hodi fó espiritu korajen ba nia jogadores iha kampu laran.

Café FC kontinua lidera to’o menutu 30 (tempu water break) remata, ekipa jogadores DIT FC ne’ebé treina husi, Manuel Pinto ne’e halo kedas mudansa no kontinua fó korajem ba nia jogadores i halo serangan (ovensivu-red) ba area Café FC.

Ikus mai, esforsu no mudansa nebe halo nee hetan nia rezultadu positivu, jogador Fransyatma Kefi ho jersey 10 marka golu ba rede Café FC iha menutu 33.

Kontra atake entre ekipa rua refere, la’o manas liu tan halo nia adeptus mos kontinua hakilar no haklalak, enkuantu ekipa DIT FC ne’ebé mai ho adeptus estudantes ne’e, nia jogadores ekipa mos fó duni satisfasaun ba nia adeptus. Tanba ne’e DIT FC liu husi nia jogador José Santos ho jersey 7 marka golu daruak iha menutu 42.

Nunee mos iha minutu 66 segudna parte , DIT FC liu husi nia jogador avansadu Henrique Martins ho jersey 11 marka golu datoluk ba rede Café FC.

Ekipa Café FC mos lakohi lakon opurtunidade, jogador Juvencio Corniro ho jersey 10 marka golu ba daruak iha menutu 62.

Haree ba jogadores ekipa DIT FC ne’ebé hakonu ho unidade de jogu no halo ovensivu ba area Café FC, iha menutu 74, jogador José Santos marka tan golu ba dahaat.

DIT FC ne’ebé mak mai ho intensaun katak tenke manan ekipa Café ho score golu ne’ebé boot, jogadores Gaudencio Monteiro ho jersey 20 marka golu ba dalima.

Avansadu Fransyatma Kefi ho jeersey 10 ne’ebé ho tatika no skill (abilidade-red)  produs golu ne’e marka golu ba daneen nian iha menutu 78 no jogador avansadu Henrique mos marka golu ba daikus (dahitu) nian iha menutu 90.

Ho resultadu jogu entre ekipa rua nee remata no kompleta tempu 90+2, DIT FC manan ekipa Café FC ho score golu 7-2.

Hafoin jogu remata, treinador DIT FC Manuel Pinto hateten, kontente tebes tanba bele manan adversariu ho score golu ne’ebé boot (7-2).

“Hau atu informa deit katak, primeiru kontente tanba bele manan Café ho 7-2 no segundu mak tanba haree husi ami nia jogu iha mudansa, haree ba ami nia jogadores ekipa hahu iha ona unidade jogu,” katak Nia.

Treinador DIT FC ne’e mos rekuinese katak, haree ba jogu-jogu ne’ebé mak liu tiha ona i “Ami tenke tun ba degradasaun hodi tama iha segundu divizaun ba époka tuir mai (2016/2017), tanba jogadores iha ekipa ne’e la iha ema mak finishing (rematador-re),”

“Vitoria ne’e, importante tebes mai ami nia ekipa no motivasaun boot ida atu nune’e ami bele melhora liu tan ekipa ba jogu-jogu oin mai,” dehan Nia.

Iha fatin hanesan, treinador Café FC, Joan Araújo hateten, la satisfas ho regulamentu LFA (Liga Futebol Amadora), tanba la fó opurtunidade ba jogadores foun atu joga iha Taça 12 de Novembro ne’e, so que jogadores ne’ebé nia naran rejistradu iha iha husi faze apuramentu, primeiru divizaun no segundu divizaun.

“Antes ne’e ami prepara ona jogadores foun nune’e atu compete iha Taça 12 de Novembro ba étapa-IV ne’e, maibe ikus mai rona fali husi komisaun LFA katak, klubu hotu tenke avansa ho jogadores ne’ebé mak nia naran tama ona lista, no la iha tan jogador foun,” aumenta Nia.

Treinador ne’e dehan, maske nune’e Café FC kontinua simu realidade jogu hatudu derota ne’e, maibe husu ba komisaun organizadora LFA atu melhora diak liu tan regulamentu no tenke esplika lala’ok regulamentu tomak ba dirijente atu labele kria konfuzaun. Ito

Jornal Nacional

VETERANUS TRISTE ESTADU SELU SIRA NIA KOLEN

$
0
0

Veteranus balu iha Munisipiu Ainaro triste tebes, tanba Governu selu fali kontribuisaun ne’ebé sira halo iha tempu rejistensia nian to’o Timor Leste ukun rasik an.

“Ami triste tebes, tanba uluk ita bo’ot sira mak luta iha ailaran, ami mak iha vila, ita bo’ot sira fo orientasaun mai ami, la promete kataak, ami sei hetan osan. Maibé to’o ikus Estadu hasai fali osan selu fali ami, ida ne’e mak ami triste, tanba uluk ita funu ne’e, ita nia hakarak mak ukun rasik an, la’os atu hetan osan,”hateten veteranu Domingos da Conceição ba PR Taur Matan Ruak, liu husi dialogu komunitária ho povu iha Suku Manu-tasi, Kinta (11/08/2016).

Nia hatutan, Timor-oan hotu  fó nia kontriubuisaun ba rai ida ne’e, maibé tanba saida mak ema seluk direitu iha, Timor-oan sira seluk laiha.

“Karik ida ne’e tanba Ami nia aman sarani laiha mak ami lahetan ami nia direitu ne’e,” dehan nia.

Alende ne’e, Casimiro de Araújo mós informa katak, veteranus iha Timor Leste ne’e lalos, tanba ema ne’ebe tinan kik, Komisaun homenajen  tau ba tinan bo’ot, ema ne’ebe tinan bo’ot tau fali ba tinan ki’ik.

Hatan ba preokupasaun ne’e, PR Taur Matan Ruak hatete katak, iha funu laran, laiha promesa katak, funu hotu tiha tenki simu osan.

“Se ita uluk dehan, halo funu para hetan osan, ema hotu la ba, tanba se mak hakarak atu mate tanba deit osan. Mas ita nunka fa’an ita nia klamar, maibé ita nia Estadu mak dehan, tenki fó, entaun ita simu, mas problema ida mak, agora ita des organizadu, funu hotu tiha, ita ida-ida la’o ninian,” katak Taur Matan Ruak.

Xefi Estadu ne’e esklarese, nia parte hato’o ona ba Governu katak, diak liu lalika simu osan, mas agora balu simu tiha ona ne’e, entaun tenki simu hotu. cos

Jornal Nacional

Alcino Baris Tenke Ezerse Kna’ar ho Imparsial

$
0
0

DILI (ANTIL) - Deputadu Parlamentu Nasional hein katak, Alcino de Araujo Baris nudar Prezidenti eleitu ba Komisaun Nasional Eleisaun (CNE) atu ezerse nia funsaun ho imparsialidade.

“Em termu de kapasidade intelektual ho esperiensia la iha duvidas, agora kestaun mak ita nia ema sira ne’e nia avaliasaun politika ne’e hotu-hotu iha,” Deputadu Virgilio Hornai haktuir ba ANTIL iha Parlamentu Nasional, Tersa (16/8)

Tuir Hornai, bainhira imparsial ona mak tendensia atu halis ba kor politika susar atu akontese.

Biar nune’e, nia tau fi’ar metin ba Alcino Baris tanba nudar ema ida ne’ebe mak durante ne’e servisu ho profesional no integridade.

Iha oportunidade hanesan, nudar reprezentante povu, Virgilio Hornai sente katak iha prosesu implementasaun funsaun CNE, tuir nia haree, instituisaun nee sei infrenta difikuldade kompara ho STAE, tamba CNE ho numeru komisariu nebe limitadu sei difisil ituan atu bele akompanha ho efetivu ba prosesu apuramentu ne’ebe iha kompleksidade boot, inklui tendensia deskonfia malu, tanba ne’e husu atu CNE iha servisu nia laran tenki buka rekruta tan ekipa apoiu tekniku.

“Em termu ba numeru komisariu CNE iha problema kuandu kompra ho STAE,” Virgilio Hornai kompara.

Nia dehan, numero komisariu nebe hamutuk nain hitu ne ki’ik liu konta ho estasaun de votus tanba ne’e lafasil atu halo supervizaun ba aktu eleitoral. Uluk iha numero komisariu  nain 15 mos enfrenta ona difikuldade satan agora.

Nune’e hein katak  tuir kalendariu governu nian ne’ebe mak aprova ona, iha 17 Setembru sei iha eleisaun ba xefi do suku, hafoin ne’e durante tinan ida ne’e nia laran Timor Leste sei iha tan eleisaun boot rua hanesan, elisaun Prezidensial no legislativu. Husu atu CNE iha kapasidade halo supervizaun ida atu iha garantia direitu de votus ne’ebe povu ezerse iha eventu demokrasia sira tuir mai ne’e.

Alcino Baris hetan fiar liu hosi prosesu demokratiku iha Parlamentu Nasional iha Sessão Plenária ne’e preside husi Presidente do Parlamento Nacional, Adérito Hugo da Costa, acompanha husi Vice-Presidente Eduardo de Deus Barreto, Secretária da Mesa, Maria Fernanda Lay, no Vice-Secretária sira, Ângela M. Sarmento no Domingas A. da Silva Bilou-Mali.(Jornalista : Manuel Pinto/ Editor : Alberto Alves)

Foto: Eleisaun Komisariu CNE foto ANTIL/Antonio Goncalves

Alcino Baris eleitu Prezidente CNE

$
0
0

DILI, (ANTIL) – Parlamentu Nasionál (PN), Tersa (16/08) demokratikamente liu hosi votasaun hili komisariu Alcino de Araujo Baris hodi sai nudar Prezidenti Komisaun Nasionál Eleisaun (CNE).

CNE nudar instituisaun ida ne’ebé  Independente ho Kredibilidade a’as no rekursu adekuadu no profesionalismo atu konsolida Estadu Direitu Demokrátiku ne’ebe ho poder iha povu nia liman, hatudu liu hosi partisipasaun sidadaun hotu-hotu iha eleisaun sira bazeia ba prinsipiu multi partidarismu; sufrajiu universal, livre, directo, secreto no periodiku.

Misaun mak hametin estadu direitu demokratiku, dezenvolve demokrasia multi partidarismu bazeia ba prinsipiu sira ne’ebe konsagra iha konstituisaun, dezenvolve kondisaun hamosu sensu de pertense no sensibiliza partisipasaun aktiva sidadaun sira nian iha prosesu eleitoral, hasa’e no hametin konsiensia sivika sidadania, promove tratamentu hanesan ba sidadaun hotu iha prosesu eleitoral, dezenvolve parseria ho entidade sira iha rai laran no rai liur hodi asegura dezenvolvimentu demokrasia no hamosu e hametin imazen funsionariu CNE nudar orgaun eleitoral kredivel.

“Ha’u kongratula no hato’o parabens ba konfiansa ne’ebe mak maioria parlamentu deposita ba Alcino Baris neduni hau hein katak konfiansa ida ne’e nia lori iha nia dezempenhamentu servisu,” Deputadu Virgilho Hornai haktuir ba ANTIL iha Parlamentu Nasional, Tersa (16/08).

Iha prosesu hili prezidente CNE ne’e la partisipa hosi deputadu sira hanesan Mari Alkatiri (FRETILIN), Adriano Nasiomento (PD) Carmelita Moniz (CNRT)  ho Angelina Machado (FRETILIN) ho razaun auzensia.

Rezultadu votasaun, Alcino Barris hetan 45 votus, José Agostinho da Costa Belo ho votu 9 enkuantu Bernardo Soares ho votu 2. (jornalista: Manuel Pinto; editor: Alberto Alves) 

Foto: Prezidenti CNE eleitu Alcino Barris. Foto ANTIL/Antonio Gonçalves

HRW pede libertação de estudante detido por protestar contra nova Constituição da Tailândia

$
0
0

Banguecoque, 16 ago (Lusa) -- A organização Human Rights Watch (HRW) pediu hoje a libertação urgente de um ativista tailandês detido por protestar contra o novo texto para a Constituição, proposto pelo Governo militar e aprovado em referendo.

Jatupat Boonphatthararaksa, de 25 anos, foi detido a 06 de agosto, um dia antes do referendo, e encontra-se preso no centro penitenciário de Phu Khiao, na província de Chaiyaphum (centro), onde iniciou a 07 de agosto uma greve de fome que ainda mantém.

As autoridades detiveram o ativista, ligado ao grupo New Democracy Movement, por distribuir informações críticas contra o Conselho Nacional para a Paz e Ordem -- como é conhecida formalmente a junta militar que tomou o poder da Tailândia através de um golpe militar há mais de dois anos.

O jovem enfrenta uma pena de até dez anos de prisão por apelar ao voto contra o texto para a nova Constituição, proposto pelos militares e aprovado com 61% dos votos no referendo realizado há nove dias.

"A junta deve libertar imediatamente Jatupat e outros ativistas que protestaram ativamente contra a proposta de constituição", disse Brad Adams, diretor da organização de defesa dos diretos humanos HRW para a Ásia, em comunicado.

A HRW também insta as autoridades a transferirem o jovem ativista para instalações médicas para supervisionar o seu estado de saúde, enquanto decorrer o processo de libertação.

Organizações de defesa dos direitos humanos denunciaram as táticas coercivas do Governo militar contra as pessoas que se opuseram ao projeto da Magna Carta, assim como a ausência de liberdade de expressão ou um livre debate sobre os artigos incluídos no texto.

Antes do referendo, as autoridades tailandesas prenderam pelo menos 120 políticos, ativistas e outras pessoas críticas do novo texto da Constituição por pedirem o voto contra no referendo.

Os críticos referem que a proposta debilita o Governo e os cargos eleitos e consolida o poder dos militares e organismos estatais controlados por burocratas da vida política do país.

Um dos pontos mais controversos é sobre o Senado, que poderá vetar leis e reformas constitucionais e que decidirá a composição de organismos chave como a Comissão Anticorrupção ou o Tribunal Constitucional.

A Tailândia já teve 19 constituições, quase todas substituídas depois da intervenção dos militares, desde o final da monarquia absolutista, em 1932.

FV (MSE) // ISG

Líder de Hong Kong diz que professores devem desencorajar debate sobre independência

$
0
0

Hong Kong, China, 16 ago (Lusa) -- O chefe do Executivo de Hong Kong disse hoje que os professores têm responsabilidade de guiar os estudantes e ajudá-los a distinguir o certo do errado na questão da independência de Hong Kong, avança a rádio pública da cidade.

Os comentários de CY Leung surgem depois de o Departamento de Educação sido criticado por dizer aos professores que seriam desqualificados se fizessem a apologia da independência de Hong Kong nas escolas.

Em declarações antes da reunião semanal do Conselho Executivo, citadas pela RTHK, Leung disse: "Os professores e as escolas têm de ter uma noção do certo e errado para guiar as discussões dos alunos. Não queremos estudantes ou qualquer organização estudantil a juntar-se para fazer qualquer coisa ilegal, ou que viole as regras da escola. Não é uma questão de liberdade de expressão, trata-se de assumir uma posição sobre o que está certo e errado".

O chefe do Executivo disse ainda que caso a ideia de independência se espalhe em Hong Kong, a estabilidade da cidade pode ser afetada, bem como a relação com Pequim, que pode sofrer graves danos.

O apoio à independência de Hong Kong da China, ainda que minoritário, tem vindo a ganhar fôlego nos últimos meses.

No início do mês, a comissão eleitoral rejeitou seis candidaturas às eleições de setembro para o Conselho Legislativo (LegCo) por defenderem a independência da cidade, uma posição considerada ilegal pelas autoridades de Pequim e Hong Kong.

No passado dia 05, uma manifestação pela independência, a primeira com este objetivo, reuniu cerca de 1.000 pessoas na presença dos candidatos proibidos de concorrerem ao cargo de deputados.

ISG (FV/ PCR)// FV.

Associações de espeleologia portuguesas partem para Timor-Leste em setembro

$
0
0

Lisboa, 16 ago (Lusa) -- Quatro associações de espeleologia portuguesas vão partir, em setembro, para Timor-Leste, com o objetivo de "inventariar, mapear e estudar o património natural único das grutas timorenses".

Segundo informação que consta da própria página do projeto Timor Subterrâneo (Fatuk-Kuak hosi Timor Lorosa'e), a equipa multidisciplinar, composta por seis espeleólogos, partirá para os distritos timorenses de Baucau, Lautém e Viqueque no dia 04 de setembro.

Com uma duração de 29 dias, a iniciativa -- das associações Núcleo de Espeleologia da Universidade de Aveiro, Centro de Estudos e Atividades Especiais da Liga para a Proteção da Natureza, Centro de Investigação e Exploração Subterrânea e Grupo Proteção Sicó -- pretende "promover e desenvolver a espeleologia", ciência que estuda grutas ou cavernas, em Timor-Leste e também dar formação a espeleólogos timorenses.

"Dado o enorme potencial e as inúmeras possibilidades de trabalhos espeleológicos a desenvolver em Timor-Leste, este projeto (...) perspetiva que, a curto prazo, os grupos e associações dedicadas à espeleologia sejam uma realidade em Timor-Leste", lê-se na página oficial do projeto.

SBR // EL

Estadus Unidus transfere dadur 15 hosi Guantanamo ba Emiradus Árabes Unidus

$
0
0

Dadur sanulu resin lima hosi komarka Guantanamo transfere fali ba Emiradus Árabes Unidus, no ida ne’e hanesan grupu bot ne’ebé hetan liberta iha tinan ikus ne’e, tuir informasaun hosi Pentágono ohin. 

"Estadus Unidus hato’o agradesimentu ba governu Emiradus Árabes Unidus relasiona ho ninia hahalok umanitária nomós vontade hodi apoia esforsu Estadus Unidus nian hodi taka prizaun Guantanamo", dehan Pentágono, iha komunikadu.

Ho transferénsia ne’e, maka dadur iha komarka Guantanamo tuun ona ba 61.

Transferénsia ba dadur sira ne’e fó sai ona hosi Amnistia Internasionál, maibé to’o oras ne’e Pentágono lakohi fó komentáriu kona-ba ne’e.

Komarka ne’e harii bainhira George W. Bush sei hanesan prezidente Estadus Unidus nian, atu hodi lafó sai dadur sira durante "funu hasoru terorismu", hafoin 11-setembru-2001.

Prezidente, Barack Obama, promete ona atu taka prizaun refere iha 2009, maibé larealiza to’o oras ne’e, maski halo ona libertasaun ba dadur hosi ne’ebé beibeik ona.

SAPO TL ho Lusa 

Atake iha ospitál iha Iémen provoka na’in neen mate, hatete rebelde sira

$
0
0

Atake aéreu hosi koligasaun árabe aliada podér atinje ohin ospitál ida iha ne’ebé iha Médicos Sem Fronteiras (MSF), iha Iémen, provoka ema na’in neen mate, oras 48 hafoin atake sira seluk ne’ebé hamate labarik na’in 10.

Atake iha sábadu no ohin nian ne’ebé akontese iha norte nasaun nian no foti zona ne’ebé sira ne’ebé rebelde 'huthis' kontrola sai hanesan alvu, tenta hadook prezidente Abd Rabbo Mansour Hadi hosi podér horikedas 2014.

Organizasaun umanitária MSF, iha ekipa ida ne’ebé halo servisu horikedas 2015 iha ospitál públiku sidade Abs, iha norte nasaun nian, anunsia iha rede sosiál Twitter katak "ospitál sai alvu ba atake" iha inísiu loraik.

"Seidauk hatene kona-ba númeru ema mate no kanek sira", hatutan organizasaun.

Maibé, Ayman Mazkour, responsável departamentu saúde nian iha provínsia Hajja, afirma katak ema na’in neen mate no 20 hetan kanek.

Abitante Abs sira mós konfirma atake ba ospitál ne’e, no hatutan katak iha loron hirak ikus ne’e koligasaun ataka beibeik pozisaun rebelde iha rejiaun.

Amnistia Internasionál kondena ona akontesimentu ne’e. "Ataka instalasaun médika ho intensaun ne’e viola maka’as  direitu umanitáriu ne’ebé konstitui krime funu", nia aviza no husu inkéritu ida.

Funu iha Iémen iha 2015 hamate ona ema 6.400 resin no kanek rihun 30, inklui sivíl barak.

SAPO TL ho Lusa
Viewing all 16014 articles
Browse latest View live


<script src="https://jsc.adskeeper.com/r/s/rssing.com.1596347.js" async> </script>